Pri rozhovoroch o ukončení vojny medzi Ruskom a Ukrajinou v Abú Zabí z tohto týždňa predstavili Rusi dokument, v ktorom okrem iného žiadali, aby Severoatlantická aliancia stiahla svoje jednotky a základne k hraniciam z roku 1997. Informoval o tom denník The New York Times (NYT).
Moskva tak podľa neho v ničom neustúpila od svojich požiadaviek, ktoré vzniesla bezprostredne pred začiatkom rozsiahlej ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.
NATO sa v roku 1997 rozšírilo o Česko, Poľsko a Maďarsko. Ďalšie krajiny strednej, východnej a juhovýchodnej Európy nasledovali vo viacerých ďalších vlnách rozšírenia. Slovensko vstúpilo do NATO v roku 2004.
Tento týždeň priniesol množstvo stretnutí, ktorých cieľom je ukončiť rusko-ukrajinskú vojnu. Najprv v Abú Zabí spolu hovorili pri trojstrannom rokovaní zástupcovia Spojených štátov, Ukrajiny a Ruska. Európania boli síce prítomní, ale rokovali len s delegáciami Ukrajiny a USA na okraj hlavných rozhovorov.
Americkí splnomocnenci Steve Witkoff a Jared Kushner následne odleteli do Moskvy rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a potom sa v Dubline zišli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Rusko trvá na svojich požiadavkách
Neústupný postoj Moskvy bol formulovaný v dokumente, ktorý ruskí predstavitelia odovzdali vyjednávačom. Vyplýva to z kópie, ktorú NYT získal od osoby oboznámenej s konaním a ktorého pravosť potvrdila ďalšia osoba.
Dokument opakuje požiadavky Ruska z decembra 2021, ktoré zahŕňali nerozširovanie NATO a zákaz jeho vojenskej činnosti na Ukrajine a v ďalších regiónoch, najmä vo východnej Európe, na južnom Kaukaze a v Strednej Ázii. Moskva okrem toho chce, aby sa Francúzsko a Veľká Británia vzdali možnosti použitia jadrových zbraní na obranu ostatných európskych krajín.
„Ruskí predstavitelia v Abú Zabí dali jasne najavo, že studenú vojnu a vtedajšiu alianciu vedenú Sovietskym zväzom, známu ako Varšavská zmluva, považujú za vzor toho, ako by Európa mohla vyzerať po skončení vojny na Ukrajine,“ napísal NYT.
Witkoff a Kushner podľa zdroja newyorského denníka ruským predstaviteľom oznámili, že od konca roka 2021 sa mnohé zmenilo, a vyzvali ich, aby pozerali do budúcnosti. Na stretnutí s Putinom v Moskve, kam obaja americkí vyslanci odcestovali po skončení rokovaní v Abú Zabí, však šéf Kremľa Američanom povedal, že požiadavka Ruska z roku 2021 na stiahnutie vojsk NATO stále odráža predstavu Moskvy o pilieroch bezpečnostnej architektúry v Európe.
Rusko začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu vo februári 2022, čím rozpútalo najväčší ozbrojený konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Ukrajina sa odvtedy bráni s pomocou západných krajín. Moskva trvá na tom, že pred ukončením bojov treba vyriešiť to, čo označuje za „hlbšie príčiny“ vojny – medzi nimi uvádza zámer Kyjeva vstúpiť do NATO či zvrhnutie ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2014.
